Návštevníci, ktorí sem neprišli pre hokejový zážitok

Mať tréningovú halu v jednom areáli so štadiónom a dokonca aj hotelom sa spočiatku javilo ako obrovská výhoda. Našlo sa však zopár takých, ktorým neostalo nič iné, len si potichu zašomrať a vydržať, že čo ak... Hovorím o lovcoch autogramov, ktorých je v Bratislave neúrekom, skutoční profíci sú ale iba niektorí.

Počas iných šampionátov, keď sa na tréningy dochádzalo inam, sa dalo hráčov vždy odchytiť a podpísať. V okolí tréningových hál nikdy neboli bezpečnostné opatrenia na tak vysokej úrovni, ako pri štadiónoch, a tak nebol ani problém dostať sa s hráčmi do kontaktu. O to ťažšie to ale mali zberatelia v Bratislave, ktorým teda nezostalo nič iné, iba čakať pred hotelmi. Tí, ktorí si chceli podpísať Rusov (inak veľmi neochotných, málokomu sa podarilo), či Fínov, cestovali po hlavnom meste pred ich hotel a stáli tam ráno aj večer vždy plní nádeje a vybavení tisíckami kariet. Fanúšikovia slovenských a českých hokejistov už ale mali väčší problém.

Aj v tomto prípade platilo, že keď sa darí na ľade, vždy ide všetko ľahšie. Skvelá nálada českého tímu počas celých majstrovstiev sa pretavila aj v častejší kontakt s fanúšikmi. Ten, kto ich počkal pred hotelom Hilton po tréningu či po zápase, mohol sa s nimi stretnúť každý deň a všetci ochotne podpisovali a debatovali s rodinnými príslušníkmi, kamarátmi, ale aj neznámymi fanúšikmi. Naopak, našim chlapcom sa príliš nedarilo, a tak bol problém chytiť ich aj pred hotelom. Neraz sa skrývali v hotelovej garáži, alebo mali príliš naponáhlo. Krivdiť im ale nechcem, ja som tam celé dni nestál a nevravím ani, že žiadny podpis sa zohnať nedalo. Aj vďaka masovej eufórii okolo slovenských hokejistov hrajúcich doma to však bolo omnoho náročnejšie.

Podčiarknuté – zrátané, Čechov, Fínov, či Švédov, ktorí v hoteli nahradili slovenskú výpravu, má podpísaných asi každý. Kanaďania boli ochotní v rámci možností, kvôli obrovskému záujmu sa ale každému podpísať svoju hviezdu nepodarilo. K Američanom sa nik nedostal, no a Rusi, tí len kývali hlavami, tam už vznikal najväčší problém. Nie však pre dvojicu Nemcov z Krefeldu, ktorí zaparkovali pred hotelom so svojim autom skoro ráno a odchádzali neskoro večer. Tí sem prišli len pre uspokojenie svojej zberateľskej vášne a podľa vlastných slov nebudú chýbať ani o rok na severe Európy.